Publikácie a články

Doplatila by Miriam Lexmann aj na medzeru v práve?

Timcsák, Martin

Článok na prípade Miriam Lexmann poukázal na nedostatok slovenského právneho poriadku, ktorý neumožňuje jednotlivcom napadnúť na Ústavnom súde nesúlad vnútroštátnej slovenskej legislatívy s Ústavou, resp. medzinárodnými zmluvami (to pritom platí aj v prípadoch keď aplikácia vnútroštátnej legislatívy porušuje základné práva alebo slobody jednotlivca). Miriam Lexmann vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 získala mandát poslanca Európskeho parlamentu, s uplatnením ktorého musela vyčkať až na ukončenie brexitu. Stalo sa to napriek tomu, že jej politická strana (Kresťanskodemokratické hnutie) obdržala vo voľbách viac hlasov ako politická strana Sloboda s Solidarita. Tá vo voľbách získala rovnaký počet mandátov ako Kresťanskodemokratické hnutie avšak bez toho, aby niektorý z jej poslancov mal takýto podmienený mandát. Išlo o volebný paradox spôsobený uplatnením nesprávneho matematického vzorca pre určovanie mandátov, ktorý bol zapracovaný do tzv. brexitovej novely volebnej legislatívy. Kresťanskodemokratické hnutie mohlo v tejto situácii napadnúť na Ústavnom súde iba postup volebnej komisie pri určovaní výsledku volieb (tá pritom bola viazaná platným zákonom), nie protiústavnosť samotnej spomínanej brexitovej novely.

(uverejnené na www.epravo.sk dňa 16.7.2019)

Koniec „bitky“ o slovenských reštaurátorov kovových prvkov?

Timcsák, Martin
Falbová, Lucia

Článok sa zameral na nie správnu prax verejných obstarávateľov, ktorí v rámci zadávania verejných zákaziek na stavebné práce (napríklad pri rekonštrukciách kultúrnych pamiatok), podmieňovali výkon nevyhnutných reštaurátorských prác ohľadne kovových prvkov iba reštaurátormi, zapísanými v Komore reštaurátorov. Nielenže tým vylučovali účasť reštaurátorov z krajín Európskej únie, ale aj výslovne obmedzovali hospodársku súťaž, a to z dôvodu minimálneho počtu reštaurátorov s takouto špecializáciou. V článku sme následne poukázali na rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý takúto prax vyhodnotil ako protizákonnú čo bolo na prospech hospodárskej súťaže pri zadávaní verejných zákaziek na realizáciu rekonštrukčných stavebných prác (často financovaných zo zdrojov EÚ).

(publikované v Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2015)

Analýza účinkov rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Haasová na aktuálnu súdnu prax spolu s načrtnutím možností riešení de lege ferenda

Timcsák, Martin
Bajtošová, Jana

V slovenskej právnej a poistnej praxi naďalej pretrváva polemika, či právo pozostalých
blízkych osôb po obetiach dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
spadá do rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. S ohľadom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 – Katarína Haasová proti Rastislavovi Petríkovi a Blanke Holingovej, zo dňa 24. 10. 2013 sme sa v článku zaoberali jeho možnými dopadmi na právnu prax ako aj návrhmi na zmeny právnej úpravy.

(publikované v Biatec č. 10/2015)

Zaplatia politici za chybu?

Valko, Ernest
Timcsák, Martin

Článok sa zaberá možnými právnymi dôsledkami spojenými s ustanovením zákona o zdravotných poisťovniach, ktoré znemožňovalo zdravotným poisťovniam autonómne rozhodovať o použití zisku vykázaného z verejného zdravotného poistenia. Poukazuje pritom na domácu ústavnoprávnu právnu ako aj existujúce medzinárodné normy (vrátane medzištátnych dohôd o podpore a ochrane investícií). Účelom článku nebolo nastolené právne problémy vyriešiť; skôr poukázať na riziká spojené s uvedenou zákonnou úpravou. V závere sme položili otázku či politici zodpovední za takúto legislatívu príjmu zodpovednosť za prípadné škody, ktoré štátu môžu vzniknúť.

(publikované v denníku SME, október 2007)

Príspevok do publikácie Európsky reštrukturalizačný a insolvenčný sprievodca 2005/2006

Valko, Ernest
Timcsák, Martin

Príspevok je formulovaný formou odpovedí na položené otázky, súvisiace s právnou úpravou konkurzného a vyrovnacieho konania (zákon č. 328/1991 Zb.). Na začiatku sú prezentované všeobecné informácie, dotýkajúce sa problematiky zamerania konkurzných konaní (teda či preferujú záchranu dlžníka a jeho ozdravenie alebo odpredaj a následný zánik dlžníka), prípadného preferovania veriteľov, resp. dlžníckych subjektov právnou úpravou, v praxi najvyužívanejšieho typu konania a pod. V ďalšom texte autori odpovedajú na otázky, týkajúce sa zákonného rámca a účinnosti súdnych procesov v oblasti konkurzného práva, výhod a nevýhod spustenia formálnych konkurzných konaní, praktických podmienok pre mimosúdnu neformálnu reštrukturalizáciu, vplyvov formálnych a neformálnych konaní na manažment podniku, možnosti získania kapitálu, poradia uspokojovania pohľadávok, možnosti zrušenia minulých transakcií ako aj ochrany veriteľov. Príspevok bol spracovaný aj z účtovného hľadiska; autormi tejto časti príspevku boli Todd Bradshaw a Zuzana Valérová z PricewaterhouseCoopers Tax, k.s.

Je sedem percent v súlade s ústavou?

Valko, Ernest
Timcsák, Martin

Článok komplexne hodnotí návrh Roberta Fica na zvýšenie kvóra pre vstup politickej strany do Národnej rady Slovenskej republiky z piatich na sedem percent. Autori pri analýze problematiky vychádzali z právnej úpravy posudzovaného inštitútu v európskych krajinách, z judikatúry ústavných súdov Českej republiky a Slovenskej republiky ako aj z existujúceho stavu stability parlamentarizmu na Slovensku v období rokov 1994 až 2002. V nadväznosti na zhodnotenie ústavnoprávnej ako aj faktickej situácie dospeli k záveru, že pre zvýšenie blokačnej klauzuly vstupu politickej strany do slovenského parlamentu na 7 % neexistuje naliehavá spoločenská potreba a preto by takáto prípadná zmena volebných pravidiel, podľa ich názoru, znamenala porušenie čl. 30 ods. 3 Ústavy SR a čl. 21 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, garantujúcich princíp rovnosti volebného práva.

(publikované v denníku SME, október 2002)

Odpočúvanie a záznam telefonických rozhovorov a otázky s tým súvisiace

Valko, Ernest
Timcsák, Martin

Článok podrobne analyzuje právnu úpravu, umožňujúcu odpočúvanie a záznam telefonických rozhovorov v trestnom konaní ako aj na spravodajské účely, pričom poukazuje na jej nedostatky. Hodnotí pritom aj právomoci súdu v tejto oblasti. V ďalšej časti článok rozoberá možnosti právnej ochrany osôb, ktoré boli dotknuté odpočúvaním a záznamom ich telefonických hovorov, a to prostredníctvom inštitútov občianskeho, trestného a ústavného práva. Záverom autori článku zvýrazňujú potrebu, aby právna úprava posudzovaného inštitútu umožňovala jeho výkon iba v nevyhnutnej miere a na základe prísne vymedzených dôvodov, formulovaných tak, aby sa, vylúčilo riziko ich extenzívneho výkladu.

(publikované v časopise Justičná revue č. 5/2002)

Reforma súdnictva z pohľadu advokátskej skúsenosti

Valko, Ernest
Timcsák, Martin

Prednáška o problematike reformy súdnictva prináša na úvod historický exkurz vývoja súdnictva, a to najmä s prihliadnutím na minulé storočie. Ďalej poukazuje na zámery vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti, ktoré sa premietli aj do jej programového vyhlásenia v roku 1998. Autori následne vyzdvihli legislatívne zmeny vedúce ku skvalitneniu výkonu justičnej činnosti, pričom konkrétne poukázali na opatrenia smerujúce k urýchleniu a zjednodušeniu súdneho konania, posilneniu sudcovskej nezávislosti a nestrannosti, ako aj k rozšíreniu zákonných garancií základného práva účastníkov konania na rozhodovanie zákonným sudcom. Na druhej strane sa nevyhli ani kritickým pripomienkam, pričom zvýraznili určitú nekoncepčnosť pri prijímaní reformných zákonov ako aj neutešenú personálnu situáciu na niektorých súdoch.

(publikované v Bulletin Fórum o súdnej reforme, 2002)

Prípustnosť zásahov súdov do postavenia akciovej spoločnosti a jej akcionárov a s tým súvisiace otázky

Valko, Ernest
Timcsák, Martin

Autori podrobným spôsobom vymenúvajú okruhy možných zásahov súdov do postavenia akciových spoločností. Rozlišujú pritom medzi zásahmi do vnútorného postavenia akciových spoločností a zásahmi do ich vonkajších vzťahov. Pokiaľ ide o ingerenciu súdnictva do vnútorných pomerov akciových spoločností, autori rozlišujú medzi právomocami súdu pri ich založení a vzniku, všeobecnými súdnymi kompetenciami, vzťahujúcimi sa na všetky typy obchodných spoločností ako aj oprávneniami priznanými výlučne voči akciovým spoločnostiam. Zvýrazňujú pritom aj rozdiel medzi oprávneniami, ktoré súdu prislúchajú ex offo a kompetenciami, ktoré môže súd uplatniť iba na návrh aktívne legitimovaného subjektu. Autori sa v záverečnej časti príspevku výslovne pristavujú pri otázke právnych účinkov valného zhromaždenia, programom ktorého boli aj body, o ktorých valné zhromaždenie nesmelo rozhodovať podľa predbežného opatrenia súdu, ktoré bolo neskôr nadriadeným súdom zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti.

(publikované v prílohe zborníka „XI. Karlovarské právnicke dny“)